Zaměstnanec

Meno a priezvisko: Ryonatar "Ryo" Aconi 

Rasa: Zveromág (mení sa na sovu) 

Pohlavie: Muž 

Vek: 27 rokov 

 Sexuálna orientácia: Bisexuál 

Povolanie: VIP zamestnanec - Asistent / Poslíček (správ, predmetov... čohokoľvek)

Povaha: Nie je vôbec komplikovaný. Snaží sa mať so všetkými čo najlepšie vzťahy. Nemá problém dať sa do reči s kýmkoľvek. Aj s úplným cudzincom sa bude rozprávať ako s najlepším kamarátom. Nie je vtierka, takže keď na niekom vidí, že o jeho spoločnosť či rozhovor nestojí, nenúti ho do toho a radšej mlčí. Avšak, aj napriek tomu, že je priateľský, občas možno až príliš, vie, kto je jeho skutočný priateľ a iba im zveruje svoju plnú dôveru. Často sa usmieva, dokonca aj keď mu horí za pätami. Všetko sa snaží riešiť s kľudom a len málokedy podlieha panike. Nenechá sa rozhodiť hlúposťami a na urážky reaguje s pokojnou tvárou. Nemá nutkanie vyvolávať zbytočné konflikty a než sa hádať o hlúposti, radšej vezme vinu na seba, bez ohľadu na následky, aj v prípade, že na vine nebol. Potešiť ho dokážu aj úplné drobnosti. Taktiež má občas trochu strelené nápady a je za každú srandu. Niekto by si o ňom mohol pomyslieť, že sa nikdy nenudí, čo skutočne nie je ďaleko od pravdy a radšej než by strávil na jednom mieste desať minút, premýšľaním, radšej bude robiť niečo zmysluplné, nech už to je čokoľvek. 

Schopnosti: Vďaka tomu, že sa mení na sovu, vidí po tme oveľa lepšie než ľudia a tiež je citlivý na zvuky. Len málo vecí tak unikne jeho pozornosti. Pohybovať sa dokáže potichu, no určite nie úplne nehlučne. Je ťažšie ho vystrašiť, nie je ľakavý, no pokiaľ sa niekomu podarí ho vystrašiť, bežne vypískne tak, že to znie ako sova, nie ako ľudský výkrik. Jeho sova sa vyznačuje elegantným letom, čo poznačilo aj jeho ľudskú stránku a mnohokrát je aj v jeho pohyboch vidieť istú eleganciu tanečníka (z čoho plynie aj jeho zlozvyk príliš gestikulovať rukami počas toho ako rozpráva).

Slabiny: Kvôli svojej druhej, zvieracej polovici, preferuje radšej mesiac, než slnko, teda sa na slnku cíti neisto, akoby mu slnečné lúče mali ublížiť, no nie je to tak, že by sa im vyhýbal, len sa rád zdržiava v tieni, pokiaľ je to možné. Taktiež nemá rád príliš hlasné zvuky a pokiaľ naňho alebo v jeho blízkosti niekto kričí, prípadne robí hluk nejakým predmetom, vyslovene ho to bolí viac než fyzická bolesť. To sa však netýka spevu (pokiaľ sa nejedná o operu). 

Prečo sa nachádza v hotely: Potreboval zmeniť domáce prostredie. Rád spoznáva nových ľudí a v hoteli sa ich predsa pohybuje celá kopa. 

Minulosť: Narodil sa ako druhé dieťa do pomerne šťastnej rodiny. Pred ním sa im narodil ešte jeden syn a po ňom prišla sestra. So súrodencami mal dobré vzťahy už od mala, pretože vekové rozdiely medzi nimi neboli vôbec veľké. Jeho brat Ruvaen je od neho starší o dva roky a sestra Saja je mladšia o tri roky. Väčšinu vecí robili spolu, vzájomne sa jeden od druhého učili a objavovali svet. Podoba sovy mu priniesla úplne novú perspektívu, iný pohľad na život. Mohol sa na krajinu pozerať z výšky a odrazu zatúžil poznať svet, vidieť, čo je za obzorom, poznať viac, než len svoju rodnú zem, ktorú pochodil krížom-krážom. Rodičia ho pustiť nechceli, Ryo bol príliš mladý na to, aby chodil sám. Snažili sa ho presvedčiť, aby ešte pár rokov vydržal. Stereotyp ho ale nudil. Mal pätnásť, keď z domu ušiel. Pod rúškom tmy, ako sova. Chcel sa dostať niekam, kde to nepozná, spoznať niekoho nového, objaviť nový kus sveta. Nájsť si priateľov, dokonca sa možno zamilovať. Bol hlúpy mladík, s naivnými predstavami o svete. Chvíľami sa bál, že ho rodičia nájdu a potrestajú, ale nič také sa nestalo, dával si pozor. Po pár týždňoch cesty natrafil na malé mestečko. Nebolo tam veľa domov a ešte menej ľudí. Mal pocit, že toto mesto zamrzlo v čase. Tak však pôsobilo iba na pohľad. Pod rúškom tmy mesto odhalilo svoju pravú tvár. Ryo sa tak dostal do partie ľudí, ktorí mali veľmi radi alkohol a drogy. On si na to dával pozor a drogám sa vyhýbal, alkoholu už menej. Tešil sa z toho, že má priateľov, že zmenil prostredie. Rok po úteku si stále myslel, že to bolo správne rozhodnutie. Pomaly prestával myslieť na to, kým je, zabúdal na to. Prestal byť ostražitý a jednému svojmu kamarátovi vyzradil, že sa dokáže meniť na sovu. V meste žili samí ľudia, nevedeli o mágii. Najprv si z neho robil ten kamarát srandu, ale nakoniec to povedal aj ostatným z ich partie. Najstarší členovia mali devätnásť rokov, najmladší pätnásť, všetci boli prakticky ešte deti. A ako deti si zmysleli, že bude nehorázna sranda, keď bosoráka upália, ako sa to robilo kedysi. Nemali však dôkaz o tom, že Ryove slová sú pravdivé. Vtedy ho zradil jeho najbližší priateľ. Povedal, že ho videl ako sa mení na sovu. Dokonca, že ho v tejto podobe napadol. Ako dôkaz im ukázal škrabanec na ruke. Ostatný, poháňaní strachom a dôkazom, začali sa báť, nevedeli, čo všetko dokáže a Ryovi prestali veriť. Ryo sa snažil vyhovoriť, že to nemyslel vážne, pretože bol pod vplyvom a vymýšľal si. No oni nepočúvali. Jeden chalan, ten najstarší bol toho názoru, že mágia je skutočná a oni ako smrteľníci sa môžu brániť jedine tým, že hrozbu odstránia skôr, než sa z nej stane hrozba. Prosil ich, aby ho nechali odísť, sľuboval, že odíde a už sa nikdy nevráti, ale nepresvedčil ich. Nechceli prísť o šou. Dokonca mu ten chalan sľúbil, že ak sa mu podarí ujsť, nebudú ho hľadať. No za tým dodal, že pochybuje o tom, že sa mu ujsť podarí. A tak sa čoskoro ocitol priviazaný k drevenému stĺpu uprostred lesa. Poliali ho benzínom, vtedy sa začal zmierovať so životom. Bol si vedomý toho, že sa nejedná o žart, myslia to vážne. Skutočne ho chcú upáliť ako sa to robilo kedysi s bosorkami. Bol zúfalý, nevedel ako ujsť. Laná boli prisilné a on prislabý. Prvýkrát v živote ľutoval, že sa nedokáže zmeniť na nejaké skutočne silné zviera, napríklad na medveďa. Ten by tie laná isto pretrhol. Keď zbadal plameň zapaľovača, urobilo sa mu zle. Netušil, čo sa vtedy stalo, zrejme to bol pud sebazáchovy, čo ho premenilo na sovu. Laná z neho opadli a on stihol vzlietnuť skôr než sa stihol plameň dotknúť drevených dosiek pod jeho nohami. Na nič nečakal, letel preč. V tú noc sa zachránil. Vrátil sa domov. Našiel tam len rodičov a sestru. Nečakal vrelé privítanie, ale všetci sa veľmi potešili, že sa vrátil. Ruvaen ho vraj už rok hľadá a ešte sa nevrátil. Našťastie s ním boli v kontakte, takže sa jeho brat mohol vrátiť domov. Odmietal im povedať kde bol a čo robil, nechcel na to myslieť, chcel zabudnúť. Rodičia ho našťastie nenútili, videli na ňom, že je otrasený. Ohňu sa ešte najbližšie dva roky vyhýbal a na cestovanie nechcel ani pomyslieť. Jeho brat v tom čase už nebýval s nimi. Cestoval po svete, presne tak, ako to chcel kedysi robiť Ryo. Ľutoval, že nebol dostatočne trpezlivý. Rodičia sa ho snažili presvedčiť, aby raz odišiel aj s bratom. Zdráhal sa, ale nechal sa prehovoriť. Vtedy mal dvadsať rokov. S bratom prešiel kus sveta a tentokrát neľutoval, že odišiel. Nakoniec sa rozhodol cestovať na vlastnú päsť. Domov sa už nevracia tak často, po pravde, už tam nebol veľmi dlho, ale minimálne svojim rodičom píše, aby vedeli, že ešte žije a že sa má dobre. 

Výzor: Je vysoký tak akurát (1,83m) , aby mohol cez dvere prechádzať bez obáv o to, že by si udrel hlavu. Pod oblečením sa skrývajú aj nejaké tie svaly. Čierne vlasy spolu s modrými očami dosť kontrastujú s bledou pokožkou. Len ťažko tak zakryje to, keď sa červená, čo uňho nie je úplne nezvyčajné. 

FC:Sebastian Stan